reklama

Moc alebo koniec ľudskosti

Rozpad starých autorít tradičných spoločností vyvolal síce eufóriu nad novovzniknutou slobodou, zároveň však už od počiatku vzniku modernej spoločnosti vznikli obavy, že sa nová moc môže stať utlačivejšou ako tá, ktorá bola pred ňou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Najmä v kruhu konzervatívcom sa šíri presvedčenie, že individum, odtrhnuté zo spoločnosti pospolitostí, nemôže nikdy vytvoriť účinnú protiváhu moci, ktorou by bola táto moc vtelená do formálne demokratickejšieho štátu. Práve konzervatívci varujú, že revolucionári, ktorí zbavili tradičné inštitúcie autority (korporácie, obec, patriarchálna rodina a podobne) a na ich miesto dosadili individuálnu vôľu a vôľu ľudu, dali politickej moci veľmi nebezpečný a bezprecedentný význam a rozsah.  Proti podobným obavám stavajú liberáli presvedčenie, že diferenciácia jednotlivých podsystémov modernej spoločnosti spoľahlivo zabráni tomu, aby si práve politická moc podriadila celú spoločnosť. Avšak je to skutočne tak? Nemá politická moc rozsah k tomu, aby nás "malých" (či už vúčšie štáty menšie alebo politické rozhodnutia o nás bez nás) nedostala do šachu?  Ako porovanie na moc systému (či systémov) mi poslúžili dva protichodné názory. Na jednej strane symbióza aktéra a systému podľa A. Giddensa a na strane druhej Touraineov rozchod aktéra so systémom.  V tradičných spoločnostiach (a spoločenstvách) boli aktivity ľudí viazané na lokalitu, v ktorej sa odohrávali a úzke komunitné vzťahy. V modernej spoločnosti sa ľudské činnosti viac odohrávajú na diaľku a prebiehajú medzi ľuďmi, ktorí nie sú súčasne prítomní na tom istom mieste. Podľa Giddensa je tento pohyb medzi jednotlivými miestami stále rýchlejší a miznú tak bariéry priestoru a času vďaka vyspelej komunikačnej technológii. Taktiež človek nedokáže byť odborník na všetko. Preto expertné systému umožňujú chod modernej spoločnosti. (Keller, 2004, s. 20-21). Ľudia v modernej spoločnosti sú však stále viac závislí na mechanizmoch, ktoré sú tak rozsiahle, že týchto expertov sami nedokážu overiť. Človek je závislý na expertoch, avšak nemá záruky, že expert sa riadi skutočne hodnotami morálky a ponúka skutočne pravdivé informácie, či robí si svoju prácu skutočne čestne s cieľom spoločenského poriadku, slobody a istoty a pomoci. Avšak oplátkou za dôveru jednotlivcom expertom sa podľa Giddensa človeku dostáva kopa možností, ktoré ľudia nemali v iných dobách, kedy žili zviazaní svojou lokalitou. Teda spoliehať sa mohol človek len na príbuzenské vzťahy, vzťahy miestnej komunity, na zažitú tradíciu a podobne. Dôvera v expertné sytémy nám ponúka časopriestorové prepojenie a pocit bezpečia v každodennom živote a to moderné inštitúcie podľa Giddensa v porovnaní s tradičným svetom ponúkajú.  Dovolím si však poukázať na nežiadúce účinky konania expertných systémov v postmodernej spoločnosti, s ktorými Anthony Giddens zrejme nerátal, ak trvrdil, že nesúhlasí z názormi, podľa ktorých spoločnosť týchto systémov deformuje každodenný život a zasahuje do najvnútornejšej oblasti intimity. K vysvetleniu mi pomôže názor Alaina Tourainea, ktorý v protiklade ku Giddensovi charakterizuje modernú dobu nie ako symbiózu individuí a abstraktných systémov, ale hovorí o narastajúcej separácii systému spoločnosti do sveta subjektivity. V mene rozumu sú presadzované stále účinnejšie spôsoby výroby, výkonu moci a aplikácie technického, expertného riadenia. Tomuto víťaznému rozumu má ustúpiť všetko, čo nie je kalkulovateľné, využiteľné, bezprostredne ziskové. Taktiež človek má byť podriadený týmto kritériám a pripravený slúžiť stále vyššej výkonnosti systému, čo údajne prospieva obom stranám, teda systému i jeho členom. V skutočnosti však moderný systém expertov svojich členov len využil k dosiahnutiu svojich cieľov. Touraine tvrdí, že abstraktné systémy využívajú, ba priamo zneužívajú svojich členov tým, že na prvé miesto v ich rebríčku hodnôt kladú snahu maximalizovať bezprostredný zisk, a tým automaticky devalvujú všetky ostatné hodnoty, ktoré s ekonomických ziskom súvisia. (Keller, 2004, s.25).  Tento článok nemá slúžiť na to, aby pobúril snahou poukázať na to, že hodnoty okrem hodnoty moci, prestíže a bohatstva už neprežívajú. Taktiež nie je mojou snahou návrat k tradičnej spoločnosti, ale súhlasím s Tourainom, ktorý volá po nových hnutiach, ktorých základom má byť protest proti degradácii človeka na nástroj produkcie či na jednotku konzumu. Netúžim byť svedkom toho, ako mašinéria systému, riadiaceho sa len ziskom a sebareprodukciou, rozdrtí každý pokus o záchranu tých hodnôt, ktoré sa nedajú previesť ani na vzorce ekonomickej rentability, ani na formulky technickej účinnosti. 

Lenka Drobková

Lenka Drobková

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pozorovateľ. Zoznam autorových rubrík:  Ja vs. spoločnosťSpoločnosť prozaickým peromRecenzie kníhAbsurdné poviedkyMoje Self

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu